zuzana hyravá
Keď je dobre...
Na obzore prebiehala podvečerná dráma a ja som stála na vlhkom trávniku v modrých žabkách, zo zelenej hadice striekala voda, vzduch už bol chladnejší. Bolo mi dobre. Od susedov doliehali hlasy, vnímala som ich len ako plynúce zvuky, zvuky, čo neznamenajú pre mňa nič, len kulisu, rozmazané pozadie pre tento večer. Otočila som kohútikom, voda prestala tiecť a niektoré zvuky nabrali odrazu jasnejšie kontúry.