reklama

Keď je dobre...

Na obzore prebiehala podvečerná dráma a ja som stála na vlhkom trávniku v modrých žabkách, zo zelenej hadice striekala voda, vzduch už bol chladnejší. Bolo mi dobre. Od susedov doliehali hlasy, vnímala som ich len ako plynúce zvuky, zvuky, čo neznamenajú pre mňa nič, len kulisu, rozmazané pozadie pre tento večer. Otočila som kohútikom, voda prestala tiecť a niektoré zvuky nabrali odrazu jasnejšie kontúry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Sadla som si na drevenú záhradnú stoličku a nohy prehodila cez opierku na ruky. Vždy takto sedávam. Aj keď sme tam spolu s P., je šero alebo už aj tma, občas pijeme pivo, občas biele víno z pohárov na vysokej stopke, občas je medzi nami ticho, občas do tmy doznievajú rozhovory. A ja popri tom hompáľam nohami. A tak mi je dobre.

V poslednom čase sa rozprávame o cestách, na ktoré sa spolu chystáme, miestach, čo chceme zažiť a cítiť, o možnom nepohodlí, o spaní v aute, o potrebách zažiť niečo intenzívne. Predstava, ako stojím na horskom odpočívadle niekde v Slovinsku, len tak v tielku a teplákoch, je skoré ráno, možno šesť, umývam si zuby a ústa si vypláchnem minerálkou, tá predstava sa mi páči. Potom sedíme v otvorenom kufri auta, raňajkujeme čerstvé pečivo, syr, nakrájané paradajky, možno lacnú kávu z automatu. Snáď by sa v takej chvíli dalo hovoriť o poézii, ktorá má hĺbku aj na papieri, o myšlienkach iných, čo nás oslovia, ale mne stačí len žmúriť do slnka. Opäť hompáľam v tej chvíli nohami a je mi dobre.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes som si v knižke ceruzkou podčiarkla vetu:
"Vzduch sa chveje ako celofán. Je to, ako keby polia boli pokryté priesvitným krytom, rozprestretým ponad celú krajinu, statická elektrina sa vybíja v skokoch lúčnych koníkov."
Bolo mi dobre.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

A sú chvíle, keď pod tečúcou vodou umývam černice, maliny, čierne ríbezle aj tie červené, ktoré majú presne taký odtieň ako môj ostročervený lak na nechtoch, práve taký, ktorý sa hodí k horúcemu letu. K počasiu, keď stojím v záhrade medzi kríkmi a do misiek zbierame drobné bobuľky ovocia a slnko sa mocne opiera o pokožku na tele. Po ruke mi lezie drobný pavúk, chvíľu ho pozorujem a potom prstami bezcitne odstrelím doďaleka. Bez odporu, bez súcitu. Automaticky.
Odrazu si pri tom spomeniem na pár bezduchých ešte neoperených vtáčích mláďat, ktoré som tento rok videla ležať na trávniku. Možno ich zahrdúsila nejaká mačka alebo vypadli z hniezda pri silnom západnom vetre a že tie mŕtve telíčka vo mne nevyvolali hnus ani ľútosť, skôr patologický záujem o rozkladajúci sa organizmus. P. by povedal, že som morbídna. Možno. Niekedy. A možno je to len tá silná vnútorná potreba cítiť, že žijem. A tak si myslím, že to je dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo sa s deťmi vezieme v aute s otvorenou strechou a ony nahlas kričia: -máme kabriolet! Aj keď to žiadny kabriolet nie je.
Štvorročný D. sa teší a povie, že v škôlke zase dostal pusu a že už má lásku. V hlase má radosť a hrdosť a ja si v duchu vravím, to je milé, to je dobré!

Drobnosti, drobnosti... Takto je to dobre.

zuzana hyravá

zuzana hyravá

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...len to, čo zo seba urobím... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu